{"id":15,"date":"2016-09-11T00:01:13","date_gmt":"2016-09-10T22:01:13","guid":{"rendered":"http:\/\/www.desales.sk\/?page_id=15"},"modified":"2017-10-01T23:49:45","modified_gmt":"2017-10-01T21:49:45","slug":"nas-patron","status":"publish","type":"page","link":"http:\/\/www.desales.sk\/?page_id=15","title":{"rendered":"N\u00e1\u0161 patr\u00f3n"},"content":{"rendered":"

Sv\u00e4tos\u0165 uprostred ka\u017edodennosti<\/h4>\n

\"\"Zvl\u00e1\u0161tnym patr\u00f3nom a pr\u00edkladom \u017eivota n\u00e1m je sv. Franti\u0161ek Salesk\u00fd. Tento sv\u00e4tec svojou duchovnos\u0165ou a n\u00e1ukou predbehol dobu, preto\u017ee zd\u00f4raz\u0148oval potrebu sv\u00e4tosti uprostred ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota. Sv. Franti\u0161ek Salesk\u00fd prejavoval nesmiernu l\u00e1sku k du\u0161iam, z \u010doho povstala t\u00fa\u017eba pom\u00e1ha\u0165 h\u013eadaj\u00facim a bl\u00fadiacim. Ako \u017eenevsk\u00fd biskup v exile, v meste Annecy, bol obklopen\u00fd \u0161\u00edriacim sa kalvinizmom. Ten odv\u00e1dzal du\u0161e od Cirkvi a vieru v Krista nap\u013a\u0148al bludn\u00fdmi u\u010deniami. Sv\u00e4tec sa preto rozhodol vynalo\u017ei\u0165 v\u0161etky svoje sily na ich obr\u00e1tenie a n\u00e1vrat k pravej Kristovej Cirkvi. Pr\u00e1ve tu sa dynamicky rozrast\u00e1 aktu\u00e1lnos\u0165 jeho posolstva. V\u0161etko postavil na troch pilieroch: neby\u0165 \u013eahostajn\u00fdm, by\u0165 zdvoril\u00fdm a v\u0161etko smerova\u0165 k Je\u017ei\u0161ovi Kristovi a jeho Cirkvi.<\/strong><\/p>\n

Neby\u0165 \u013eahostajn\u00fdm k druh\u00fdm<\/h4>\n

\"\"Dne\u0161n\u00e1 kult\u00fara n\u00e1s vedie k hlbok\u00e9mu individualizmu. Ten vedie v\u00e4\u010d\u0161inu \u013eud\u00ed k\u00a0tomu, \u017ee sa zauj\u00edmaj\u00fa len o seba, pri\u010dom o bl\u00ed\u017eneho len do tej miery, do akej je im prospe\u0161n\u00fd. Sv\u00e4t\u00fd Franti\u0161ek Salesk\u00fd n\u00e1m ukazuje presn\u00fd opak. Ukazuje sa n\u00e1m ako \u010dlovek hlbokej l\u00e1sky, ktor\u00fd miloval Boha v \u013eu\u010foch a \u013eud\u00ed skrze Boha. Pr\u00e1ve preto ho spa\u013eovala neut\u00edchaj\u00faca t\u00fa\u017eba priv\u00e1dza\u0165 du\u0161e bli\u017e\u0161ie k P\u00e1novi. Nezost\u00e1val \u013eahostajn\u00fd aj napriek tomu, \u017ee musel vynaklada\u0165 obrovsk\u00e9 \u00fasilie. Aj ke\u010f sa ako biskup nach\u00e1dzal v prostred\u00ed nepriate\u013eskom katol\u00edckej viere, ba ocital sa pod tlakom, aby zostal ohrani\u010den\u00fd len vlastn\u00fdm biskupsk\u00fdm pal\u00e1com a katedr\u00e1lou, neust\u00e1le sa zaoberal t\u00fdm, ako sa prihovori\u0165 \u013eu\u010fom, ktor\u00ed bl\u00fadia a ktor\u00ed potrebuj\u00fa prav\u00fa vieru. Najprv to boli po\u010detn\u00e9 diskusie, k\u00e1zania na ulici, osobn\u00e9 stretnutia, no v\u0161etci ho odmietali a nechceli ho po\u010d\u00fava\u0165. Nasledovala s\u00e9ria mnoh\u00fdch ne\u00faspechov a osobn\u00fdch sklaman\u00ed. Sv. Franti\u0161ek sa v\u0161ak nenechal zlomi\u0165 a tak za\u010dal rozve\u0161iava\u0165 po meste plag\u00e1ty s kr\u00e1tkymi vysvetleniami katol\u00edckej viery a mravov, posielal<\/strong> ka\u017ed\u00e9mu obyvate\u013eovi mesta pamflet, na ktorom boli z\u00e1klady viery vysvetlen\u00e9 jasne a jednoduch\u00e9mu \u013eudu zrozumite\u013ene.<\/strong> Preto\u017ee nestratil z\u00e1ujem o druh\u00fdch, na\u0161iel si k nim cestu. Ani nie on, no P\u00e1n. Bo\u017eia milos\u0165 ho viedla k vym\u00fd\u0161\u013eaniu tejto osvetovej \u010dinnosti, aby sa \u010d\u00edm viacer\u00ed dostali k prame\u0148u sp\u00e1sy.<\/p>\n

\"\"Franti\u0161ek v\u0161ak nikdy nevykro\u010dil na cestu autoritat\u00edvnych pr\u00edkazov bez rozmeru l\u00e1sky. <\/strong>V\u017edy d\u00e1val do popredia slobodu \u010dloveka, na ktor\u00fa chcel zdravo vpl\u00fdva\u0165 a\u00a0takzvan\u00fdm \u201ejemn\u00fdm n\u00e1sil\u00edm l\u00e1sky\u201c ju dovies\u0165 ku Kristovi.<\/p>\n

Dnes panuje pom\u00fdlen\u00fd obraz slobody, preto\u017ee v\u0161etci si predstavuj\u00fa, \u017ee sloboda znamen\u00e1 robi\u0165 si \u010do chcem a ako chcem bez oh\u013eadu na druh\u00e9ho. Sv. Franti\u0161ek v\u0161ak nech\u00e1pe slobodu takto lacno, navy\u0161e oddelen\u00fa od zodpovednosti. Sloboda sa toti\u017e stret\u00e1 s l\u00e1skou, l\u00e1skou zakotvenou v Bohu. Preto podkladom Bo\u017eej slobody nie s\u00fa pr\u00edkazy, no l\u00e1ska. L\u00e1ska potom vedie \u010dloveka k tomu, \u017ee vie ch\u00e1pa\u0165 ako priestor \u201eslobody\u201c aj nepr\u00edjemnosti a \u0165a\u017ekosti, ktor\u00e9 sa v \u017eivote naskytn\u00fa. Vie ich prija\u0165 a nadprirodzen\u00fdm poh\u013eadom na ne premeni\u0165. Takto s\u00fa potom pochopen\u00e9 ako priestor na posv\u00e4tenie, preto\u017ee v nich sa ako \u010dlovek sp\u00e1jam s Kristom, moj\u00edm Spasite\u013eom a jeho utrpen\u00edm. Skuto\u010dn\u00e1 sloboda je sloboda, kde \u010dlovek dok\u00e1\u017ee prija\u0165 utrpenie aj radosti \u017eivota, kde si nevyber\u00e1 to, \u010do je pr\u00edjemnej\u0161ie, ale to, \u010do sa p\u00e1\u010di Bohu. Nem\u00e1 tak d\u00f4vod uteka\u0165 k \u201esn\u00edvaniu\u201c o slobode, ktor\u00e9 kon\u010d\u00ed pri vlastn\u00fdch nerestiach a hriechoch.<\/p>\n

\"\"\u201ePredov\u0161etk\u00fdm mus\u00ed vl\u00e1dnu\u0165 sv\u00e4t\u00e1 sloboda a ve\u013ekodu\u0161nos\u0165 srdca. Pre n\u00e1s nejestvuje in\u00fd z\u00e1kon a in\u00e1 nutnos\u0165, okrem l\u00e1sky. Ja bojujem za dobr\u00fa vec, ak br\u00e1nim sv\u00e4t\u00fa l\u00e1skav\u00fa slobodu ducha, ktor\u00fa, ako viete, si vysoko v\u00e1\u017eim, samozrejme, ak je opravdiv\u00e1, bez rozpustilosti a samopa\u0161e, ktor\u00e9 s\u00fa vlastne spotvoreninou slobody.\u201c Takto sa v podstate pribli\u017euje k sv. August\u00ednovi a jeho heslu: \u201eAma et fac, quod vis!\u201c, \u201eMiluj a rob, \u010do chce\u0161<\/u><\/strong>\u201c. Ak ml\u010d\u00ed\u0161, ml\u010d pre l\u00e1sku; ak rozpr\u00e1va\u0161, hovor z l\u00e1sky; ak napom\u00edna\u0161, napom\u00ednaj z l\u00e1sky; ak odp\u00fa\u0161\u0165a\u0161, odp\u00fa\u0161\u0165aj z l\u00e1sky. V h\u013abke tvojho srdca nech je zakorenen\u00e1 l\u00e1ska. Z tohto kore\u0148a, sa nem\u00f4\u017ee narodi\u0165 ni\u010d in\u00e9 iba dobro (Koment\u00e1r k listom sv. J\u00e1na 7, 8<\/em>). L\u00e1ska toti\u017e nikdy nekon\u010d\u00ed v sebel\u00e1ske, no riadi sa\"\"\u00a0Kristov\u00fdmi slovami: \u201eMilova\u0165 bude\u0161 P\u00e1na svojho Boha (\u2026) a svojho bl\u00ed\u017eneho, ako seba sam\u00e9ho.\u201c (Mk <\/em>12, 30 – 31). Jeho postoj sa d\u00e1 napokon vyjadri\u0165 slovami, ktor\u00e9 s\u00e1m nap\u00edsal: \u201eNetreba milova\u0165 pod tlakom obavy, no treba sa ob\u00e1va\u0165 pod tlakom l\u00e1sky.<\/u> Na galeji l\u00e1sky k Bohu nie s\u00fa otroci, no v\u0161etci vesl\u00e1ri s\u00fa dobrovo\u013en\u00edci.<\/strong>\u201c<\/p>\n

Sv\u00e4tos\u0165 oble\u010den\u00e1 do \u0161iat zdvorilosti<\/h4>\n

\"\"\u010casto kr\u00e1t, a v historickej dobe sv. Franti\u0161ka to platilo dvojn\u00e1sobne, bol a je duchovn\u00fd \u017eivot predstavovan\u00fd ako nam\u00e1hav\u00fd a n\u00e1ro\u010dn\u00fd z\u00e1pas, ktor\u00fd prekon\u00e1va r\u00f4zne \u0165a\u017eko schodn\u00e9 cesty odriekania a um\u0155tvovania. Sv\u00e4tos\u0165, ktor\u00fa od \u013eud\u00ed P\u00e1n \u017eiada, tak vyzer\u00e1 ve\u013emi pochm\u00farne a \u0165a\u017ekop\u00e1dne. Sv\u00e4t\u00fd Franti\u0161ek Salesk\u00fd v\u0161ak zhotovil pre sv\u00e4tos\u0165<\/strong> m\u00f3dny oblek zdvorilosti, radosti a spolo\u010denskej v\u00fdchovy. Dok\u00e1zal<\/strong> ju predstavi\u0165 tak\u00fdmi sp\u00f4sobmi, gestami, slovami a t\u00f3nom hlasu, ktor\u00e9 vzbudzovali sympatiu.<\/strong><\/p>\n

Sv\u00e4tos\u0165 pre Franti\u0161ka znamenala re\u0161pektovanie z\u00e1kladn\u00fdch pravidiel, ktor\u00e9 stanovuje \u013eudsk\u00e1 prirodzenos\u0165 a z nej vyvieraj\u00faca slu\u0161nos\u0165, jemn\u00fd sp\u00f4sob komunik\u00e1cie, priate\u013estva, ba aj re\u0161pektovanie pravidiel slu\u0161n\u00e9ho spr\u00e1vania. Nejde v\u0161ak v \u017eiadnom pr\u00edpade o snahu o konven\u010dnos\u0165. Jeho pochopenie sv\u00e4tosti si toti\u017e v\u017edy zachov\u00e1valo absol\u00fatnu nen\u00fatenos\u0165 a prirodzenos\u0165. Nebolo v nej ni\u010d vyumelkovan\u00e9. Pod\u013ea jeho pochopenia m\u00f4\u017ee len zdvorilos\u0165 o\u017eivovan\u00e1 l\u00e1skou zrodi\u0165 sv\u00e4tca. Preto\u017ee k tomu, aby mohol by\u0165 niekto sv\u00e4t\u00fd, mus\u00ed by\u0165 najprv \u013eudsk\u00fd. V na\u0161om z\u00e1pase o sv\u00e4tos\u0165 nejde o to, aby sa sv\u00e4tec stal \u013eudsk\u00fdm, no \u010dlovek sv\u00e4tcom. <\/strong>Sv\u00e4tos\u0165 m\u00e1 nie len du\u0161u, no aj telo. Franti\u0161ek neuzn\u00e1val od\u013eud\u0161ten\u00fa sv\u00e4tos\u0165, ktor\u00e1 s\u00edce putuje k oblakom, no prejavuje sa najhrub\u0161\u00edm spr\u00e1van\u00edm a odpudiv\u00fdm vzh\u013eadom.<\/p>\n

\"\"Svojich veriacich povzbudzoval k budovaniu prav\u00fdch \u010dnost\u00ed, ktor\u00e9 rozv\u00edjaj\u00fa \u013eudsk\u00fa prirodzenos\u0165<\/strong>. Preto\u017ee \u010dnosti nikdy nem\u00f4\u017eu odporova\u0165 katol\u00edckej viere, ba naopak. Jedn\u00e9mu mlad\u00edkovi nap\u00edsal: \u201eZ l\u00e1sky k P\u00e1nu Je\u017ei\u0161ovi harmonicky rozv\u00edjaj v\u0161etky dary, ktor\u00fdmi \u0165a Boh tak \u0161tedro vybavil do \u017eivota. Pestuj svoje telo fyzick\u00fdmi cvi\u010deniami\u00a0 a nech je u teba v\u00edtan\u00fd aj \u0161erm (dnes by sme mohli poveda\u0165 \u0161port), len aby tvoje telo bolo pevn\u00e9, harmonick\u00e9 a predov\u0161etk\u00fdm poslu\u0161n\u00e9 duchu.\u00a0\"\"Obohacuj svoju myse\u013e poznan\u00edm, nap\u013a\u0148aj svoje srdce m\u00fadros\u0165ou, aby bola tvoja pr\u00edtomnos\u0165 pr\u00edjemn\u00e1 a tvoja spolo\u010dnos\u0165 mil\u00e1.\u201c Hovorieval: \u201eNaf\u00fakan\u00e1 bezcitnos\u0165 t\u00fdch, \u010do nechc\u00fa pripusti\u0165, \u017ee sme \u013eudia, sa mi v\u017edy zdala opravdivou \u00fachylkou.\u201c\u00a0\u010casto zd\u00f4raz\u0148oval rados\u0165 a veselos\u0165 sv\u00e4tosti, ktor\u00e1 ju rob\u00ed pr\u00ed\u0165a\u017elivou. <\/strong>Ide v\u0161ak o rados\u0165 nadprirodzen\u00fa, ktor\u00e1 sa dok\u00e1\u017ee povznies\u0165 nad \u010disto prirodzen\u00e9 \u0165a\u017ekosti.<\/p>\n

Je\u017ei\u0161 Kristus je centrom n\u00e1\u0161ho \u017eivota<\/h4>\n

\"\"Ka\u017ed\u00fd tvor je spojen\u00fd so Stvorite\u013eom jedine\u010dn\u00fdmi vl\u00e1knami l\u00e1sky. Ak nie vl\u00e1knami l\u00e1sky, preto\u017ee je to zv\u00e4\u010d\u0161a \u010dlovek, ktor\u00fd P\u00e1novi l\u00e1sku odopiera, spojen\u00ed sme skrze existenciu ako tak\u00fa. Existujeme, preto\u017ee m\u00e1me podiel na existovan\u00ed Boha. Na\u0161a vlastn\u00e1 \u201estvorenos\u0165\u201c n\u00e1s jednoducho sp\u00e1ja so Stvorite\u013eom. Boh v\u0161ak nezostal ukryt\u00fd v nezn\u00e1me. Sv. Franti\u0161ek spr\u00e1vne povedal, \u017ee my \u013eudia m\u00e1me vroden\u00fa t\u00fa\u017ebu po Nekone\u010dnom Dobre. Boh na t\u00fato odpoved\u00e1 svoj\u00edm Vtelen\u00edm. Je\u017ei\u0161 Kristus sa tak st\u00e1va nielen na\u0161\u00edm bratom, no najm\u00e4 na\u0161ou Hlavou, \u017divotom, ktor\u00fd garantuje m\u00f4j vlastn\u00fd \u017eivot. T\u00fdm je kres\u0165an pozvan\u00fd nielen k nasledovaniu Je\u017ei\u0161a Krista, no k \u017eivotu jeho sam\u00e9ho. Aj sv. apo\u0161tol Pavol to vyjadruje hlbok\u00fdmi slovami: \u201eU\u017e ne\u017eijem ja, ale vo mne \u017eije Kristus\u201c (Gal<\/em> 2, 20).<\/p>\n

Sv. Franti\u0161ek Salesk\u00fd hovorieval: \u201eJa som v\u017edy nechal kona\u0165 Krista.\u201c Pr\u00e1ve toto je potom z\u00e1klad \u201eprenikania\u201c, ktor\u00e9 sv. Franti\u0161ek naz\u00fdva \u201einhesia\u201c \u2013 prel\u00ednanie, prenikanie, kedy srdce, rozum a v\u00f4\u013ea nelipn\u00fa na Kristovom Srdci, no prenikaj\u00fa do jeho rozumu, Srdca a v\u00f4le. Najdokonalej\u0161\u00edm obrazom tohto prenikania je Bo\u017eia matka, Panna M\u00e1ria. \u201eOna \u017eila iba jeden \u017eivot, spolo\u010dn\u00fd so svoj\u00edm Synom. \u00c1no, boli to dve osoby, no s jedn\u00fdm srdcom, s jedinou du\u0161ou, s jedinou mys\u013eou a jedin\u00fdm \u017eivotom.\u201c<\/p>\n

Kres\u0165an do tejto jednoty s Kristom zap\u00e1ja tie\u017e svoj vlastn\u00fd \u017eivot. Ne\u017eije \u017eivot rozdelen\u00fd medzi \u0161tyri \u010di p\u00e4\u0165 \u00faloh, svetov. V\u0161ade je on s\u00e1m a ako veriaci a miluj\u00faci Boha kon\u00e1 jednoduch\u00e9 \u010di zlo\u017eit\u00e9 ka\u017edodenn\u00e9 povinnosti v\u00a0jednote s Kristom. Je to len on s\u00e1m, kto kon\u00e1 ur\u010dit\u00e9 rozhodnutia, aj ke\u010f veden\u00fd Duchom Sv\u00e4t\u00fdm. Vieru a Boha z nich nem\u00f4\u017ee vyl\u00fa\u010di\u0165. Nejestvuje ak\u00fdsi \u201eneutr\u00e1lny\u201c postoj v ur\u010ditej oblasti. Nem\u00f4\u017ee preto robi\u0165 rozhodnutia bez vplyvu svojej viery v\u00a0Boha, \u010di bez mor\u00e1lnych z\u00e1sad. Mus\u00ed naopak \u017ei\u0165 jednotu \u017eivota a v\u0161etko, \u010do \u017eije, posv\u00e4cova\u0165 milos\u0165ou pr\u00fadiacou zo sviatost\u00ed a modlitby.<\/p>\n

\"\"„Sv. Franti\u0161ek, ty si videl obr\u00e1tenie 60 000 \u013eud\u00ed sp\u00e4\u0165 ku katol\u00edckej viere, ako v\u00fdsledok tvojich modlitieb a evanjeliz\u00e1cie. Oroduj za n\u00e1s, aby sme boli, tak ako ty, n\u00e1strojmi Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho pre na\u0161ich bratov a sestry a pom\u00e1hali im objavova\u0165 pravdy a bohatstvo katol\u00edckej viery. Oroduj za n\u00e1s, aby sme boli v\u017edy pripraven\u00ed da\u0165 odpove\u010f ka\u017ed\u00e9mu, kto \u017eiada o zd\u00f4vodnenie n\u00e1deje, ktor\u00e1 je v n\u00e1s<\/strong>.“<\/p>\n

\u00daryvok z knihy n\u00e1\u0161ho patr\u00f3na Filotea – \u00davod do n\u00e1bo\u017en\u00e9ho \u017eivota<\/h4>\n

\"\"\u201eBoh, Stvorite\u013e, pri stvoren\u00ed prik\u00e1zal rastlin\u00e1m, aby ka\u017ed\u00e1 z nich prin\u00e1\u0161ala semeno pod\u013ea svojho druhu. Tak rozk\u00e1zal aj kres\u0165anom, ktor\u00ed s\u00fa \u017eiv\u00fdmi rastlinami jeho Cirkvi, aby ka\u017ed\u00fd prin\u00e1\u0161al ovocie n\u00e1bo\u017enosti pod\u013ea svojej povahy, stavu a povolania.<\/p>\n

Chcem poveda\u0165, \u017ee \u0161\u013eachtic m\u00e1 praktizova\u0165 n\u00e1bo\u017enos\u0165 inak ako remeseln\u00edk, sluha inak ako knie\u017ea, vdova inak ako slobodn\u00e1 deva alebo man\u017eelka. Ba e\u0161te ani to nesta\u010d\u00ed, no n\u00e1bo\u017enos\u0165 treba jednotlivo prisp\u00f4sobi\u0165 sil\u00e1m, \u00faloh\u00e1m a povinnostiam ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka.<\/p>\n

Povedz mi, pros\u00edm \u0165a, moja Filotea, \u010di by to bolo spr\u00e1vne, keby biskupi vyh\u013ead\u00e1vali samotu ako kartuzi\u00e1ni, keby sa man\u017eelia nestarali o zve\u013eadenie svojho majetku viac ako kapuc\u00edni, keby remeseln\u00edk tr\u00e1vil cel\u00e9 dni v kostole ako reho\u013en\u00edk a reho\u013en\u00edk by bol zasa st\u00e1le napor\u00fadzi ako biskup, aby pom\u00e1hal vo v\u0161etk\u00fdch pr\u00edpadoch a okolnostiach, ak\u00e9 vytvor\u00ed n\u00fadza bl\u00ed\u017eneho? Nebola by tak\u00e1to n\u00e1bo\u017enos\u0165 smie\u0161na, nezriaden\u00e1 a neznesite\u013en\u00e1?<\/p>\n

A predsa ako \u010dasto sa s t\u00fdmto omylom a nezmyslom stret\u00e1vame! Nie, nie, Filotea moja; ve\u010f n\u00e1bo\u017enos\u0165, ak je prav\u00e1 a \u00faprimn\u00e1, vonkoncom ni\u010d neni\u010d\u00ed, no v\u0161etko zdokona\u013euje a zavr\u0161uje. A keby niekedy naozaj odporovala a prek\u00e1\u017eala niekomu v povolan\u00ed a postaven\u00ed, je bezpochyby falo\u0161n\u00e1.<\/p>\n

V\u010dela zbiera svoj med z kvetov tak, \u017ee ich ani najmenej nepo\u0161kod\u00ed, ani neporu\u0161\u00ed; zanech\u00e1va ich tak\u00e9 nedotknut\u00e9, nepo\u0161kvrnen\u00e9 a svie\u017ee, ako ich na\u0161la. A prav\u00e1 n\u00e1bo\u017enos\u0165 to rob\u00ed e\u0161te lep\u0161ie, lebo ona nielen\u017ee neni\u010d\u00ed nijak\u00e9 povolanie alebo zamestnanie, no rob\u00ed ho mil\u0161\u00edm a kraj\u0161\u00edm.<\/p>\n

Lebo ako v\u0161etky drahokamy ponoren\u00e9 do medu s\u00fa jasnej\u0161ie a \u017eiarivej\u0161ie, ka\u017ed\u00fd pod\u013ea svojej farby, tak sa aj \u010dlovek vo svojom povolan\u00ed st\u00e1va lep\u0161\u00edm a dokonalej\u0161\u00edm, ak ho sp\u00e1ja s n\u00e1bo\u017enos\u0165ou. Prostredn\u00edctvom nej sa aj tvoja staros\u0165 o rodinu st\u00e1va pokojnej\u0161ou, vz\u00e1jomn\u00e1 l\u00e1ska medzi man\u017eelom a man\u017eelkou \u00faprimnej\u0161ou, povinn\u00e1 poslu\u0161nos\u0165 vlad\u00e1rovi vernej\u0161ou a ka\u017ed\u00e9 zamestnanie pr\u00edjemnej\u0161\u00edm a lep\u0161\u00edm.<\/p>\n

\"\"A preto je omylom, ba bludom chcie\u0165 vyl\u00fa\u010di\u0165 n\u00e1bo\u017enos\u0165 z vojensk\u00fdch dru\u017e\u00edn, z dielne remeseln\u00edkov, z knie\u017eac\u00edch dvorov, z dom\u00e1cnosti man\u017eelov. Uzn\u00e1vam, drah\u00e1 Filotea, \u017ee v t\u00fdchto \u00faradoch a postaveniach nijako nemo\u017eno praktizova\u0165 \u010disto kontemplat\u00edvnu, kl\u00e1\u0161torn\u00fa a reho\u013en\u00fa n\u00e1bo\u017enos\u0165. Len\u017ee okrem t\u00fdchto troch druhov n\u00e1bo\u017enosti je e\u0161te mnoho in\u00fdch, ve\u013emi vhodn\u00fdch na zdokonalenie t\u00fdch, ktor\u00ed \u017eij\u00fa vo svetsk\u00fdch stavoch.<\/p>\n

Teda kdeko\u013evek sme, v\u0161ade sa m\u00f4\u017eeme a m\u00e1me usilova\u0165 o dokonal\u00fd \u017eivot.\u201c<\/p>\n

\u017divotopis sv\u00e4tca, n\u00e1\u0161ho patr\u00f3na sv. Franti\u0161ka Salesk\u00e9ho<\/h4>\n

\"\"<\/p>\n

Sv\u00e4t\u00fd Franti\u0161ek Salesk\u00fd (1567 – 1622) patr\u00ed medzi ve\u013ek\u00fdch sv\u00e4t\u00fdch kres\u0165ansk\u00e9ho novoveku. Poch\u00e1dzal zo Savojska, ktor\u00e9 sa dnes nach\u00e1dza v juhov\u00fdchodnom Franc\u00fazsku na taliansko-\u0161vaj\u010diarskom pohrani\u010d\u00ed. Narodil sa na z\u00e1mku Sales 21. augusta 1567. Jeho otec bol kastel\u00e1nom v Nouvelles. U\u017e v prv\u00fdch detsk\u00fdch rokoch sa uk\u00e1zalo, \u017ee Franti\u0161ek je bystr\u00fd chlapec a aj v \u0161kole sa ve\u013emi dobre u\u010dil; preto otec chcel ma\u0165 z neho pr\u00e1vnika. Po skon\u010den\u00ed z\u00e1kladnej \u0161koly odi\u0161iel 15-ro\u010dn\u00fd Franti\u0161ek do Par\u00ed\u017ea, kde \u0161tudoval filozofiu a pr\u00e1vo. No pritom sa zauj\u00edmal aj o teol\u00f3giu. B\u00fdval v jezuitskom kol\u00e9giu Clermont, kde okrem vedomost\u00ed z\u00edskal aj sol\u00eddnu duchovn\u00fa form\u00e1ciu.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

V Par\u00ed\u017ei ako 19-ro\u010dn\u00fd prekonal \u0165a\u017ek\u00fa kr\u00edzu viery. Pod vplyvom Kalv\u00ednovej n\u00e1uky o predur\u010den\u00ed ho ovl\u00e1dla my\u0161lienka, \u017ee aj on je predur\u010den\u00fd na ve\u010dn\u00e9 zatratenie. Franti\u0161ek sa postavil proti tomuto poku\u0161eniu hrdinsk\u00fdm postojom viery s my\u0161lienkou: \u201eKe\u010f u\u017e nebudem m\u00f4c\u0165 milova\u0165 Boha vo ve\u010dnosti, chcem ho zo v\u0161etk\u00fdch s\u00edl milova\u0165 aspo\u0148 tu na svete.\u201c \u0160es\u0165 t\u00fd\u017ed\u0148ov du\u0161evn\u00e9ho boja a vn\u00fatornej suchoty sa zrazu skon\u010dilo pred mari\u00e1nskym obrazom pri modlitbe \u201eRozpam\u00e4taj sa, \u00f3, najl\u00e1skavej\u0161ia Panna M\u00e1ria …\u201c. Odvtedy bol jeho \u017eivot aj v \u0165a\u017ekostiach pozna\u010den\u00fd vn\u00fatornou vyrovnanos\u0165ou a hrejiv\u00fdm optimizmom.<\/p>\n

\"\"Po skon\u010den\u00ed par\u00ed\u017eskych \u0161t\u00fadi\u00ed (1588) \u0161iel Franti\u0161ek pod\u013ea otcovho \u017eelania e\u0161te na ch\u00fdrnu pr\u00e1vnick\u00fa fakultu do Padovy. V tomto severotalianskom meste dosiahol roku 1591 doktor\u00e1t pr\u00e1v. Padovsk\u00fd pobyt bol pre Franti\u0161ka za\u0165a\u017ek\u00e1vacou sk\u00fa\u0161kou charakteru. Mlad\u00ed univerzitn\u00ed \u0161tudenti si toti\u017e dovo\u013eovali rozli\u010dn\u00e9 priestupky proti poriadku a mravnosti a na to zv\u00e1dzali i mlad\u00e9ho Savoj\u010dana. No Franti\u0161ek prejavil obdivuhodn\u00fa pevnos\u0165 charakteru spojen\u00fa s u\u0161\u013eachtilou zdvorilos\u0165ou. Duchovn\u00fdm vodcom v tom obdob\u00ed mu bol zn\u00e1my jezuita Antonio Possevino<\/strong>. Po n\u00e1vrate zo \u0161t\u00fadi\u00ed sa Franti\u0161ek stal \u010dlenom sen\u00e1tu v savojskom hlavnom meste Chamb\u00e9ry. No advok\u00e1tska ani politick\u00e1 kari\u00e9ra ho nel\u00e1kala. U\u017e d\u00e1vnej\u0161ie t\u00fa\u017eil sta\u0165 sa k\u0148azom a teraz sa rozhodol uskuto\u010dni\u0165 t\u00fato t\u00fa\u017ebu. Jeho otec o tom nechcel najprv ani po\u010du\u0165, no po prvom n\u00e1vale rozhor\u010denia sa postupne predsa len ut\u00ed\u0161il a dal Franti\u0161kovi svoj s\u00fahlas.<\/p>\n

Franti\u0161ek bol vtedy u\u017e 24-ro\u010dn\u00fd a mohol si zvoli\u0165 k\u0148azsk\u00e9 povolanie i bez otcovho s\u00fahlasu, no to bolo proti jeho charakteru. Nechcel ni\u010d dosiahnu\u0165 nasilu a proti v\u00f4li druh\u00e9ho, le\u017e vo vz\u00e1jomnom porozumen\u00ed. Ako d\u017eentlmensky sa spr\u00e1val v z\u00e1pase o k\u0148azstvo, sved\u010d\u00ed jeho zdvoril\u00e9 odmietnutie pon\u00fakanej nevesty. Otec mu toti\u017e vybral pekn\u00fa a bohat\u00fa nevestu a zariadil v\u0161etko tak, aby sa mlad\u00ed priamo stretli. Po stretnut\u00ed povedal Franti\u0161ek otcovi: \u201eOtecko, videl som t\u00fa sle\u010dnu, no zasluhuje si lep\u0161ieho mu\u017ea, ako som ja.\u201c<\/p>\n

\"\"Franti\u0161ek sa nepotreboval dlho pripravova\u0165 na k\u0148azstvo. Pri \u0161t\u00fadi\u00e1ch v Par\u00ed\u017ei a v Padove z\u00edskal hlbok\u00e9 teologick\u00e9 vedomosti a i duchovne bol dobre pripraven\u00fd. Preto u\u017e 18. decembra 1593 mohol prija\u0165 k\u0148azsk\u00e9 sv\u00e4tenie. Nov\u00fd k\u0148az za\u010dal hne\u010f po vysviacke horlivo \u00fa\u010dinkova\u0165. Biskup \u010doskoro vybadal jeho rozumov\u00fa a charakterov\u00fa vyspelos\u0165 a rozhodol sa posla\u0165 ho na p\u00f4sobisko, kde in\u00ed nemali nijak\u00e9 vyhliadky na \u00faspech. Bol to kalv\u00ednsky kraj Chablais na juh od \u017denevsk\u00e9ho jazera. Posledn\u00fd k\u0148az tam i\u0161iel roku 1593, no musel hne\u010f utiec\u0165.<\/p>\n

\"\"O nieko\u013eko mesiacov sa vybral do tohto nepriate\u013esk\u00e9ho kraja novok\u0148az Franti\u0161ek. Za\u010dal s k\u00e1z\u0148ami. Okrem asi p\u00e4tn\u00e1stich katol\u00edkov, ktor\u00ed ostali v tom kraji po protestantskej reform\u00e1cii, sa nikto o jeho k\u00e1zne nezauj\u00edmal. Kalv\u00edni sa rozhodli \u00faplne ho bojkotova\u0165. Odmietali i verejn\u00fa di\u0161putu, na ktor\u00fa ich poz\u00fdval. Ich vyz\u00fdvav\u00e9 ml\u010danie bolo preru\u0161ovan\u00e9 iba vyhr\u00e1\u017ekami, ktor\u00fdmi sa usilovali prin\u00fati\u0165 horliv\u00e9ho k\u0148aza na odchod. Ke\u010f neprijali hovoren\u00e9 slovo, Franti\u0161ek za\u010dal p\u00edsa\u0165.<\/strong> Na listoch papiera vysvet\u013eoval hlavn\u00e9 body kres\u0165anskej n\u00e1uky a vyvracal bludy. Tieto let\u00e1ky potom pripev\u0148oval v noci na m\u00fary alebo vkladal do domov.<\/strong> Let\u00e1ky p\u00edsal zauj\u00edmav\u00fdm \u017eurnalistick\u00fdm \u0161t\u00fdlom, a pritom zmierlivo. Niektor\u00ed kalv\u00edni sa rozhodli ne\u00fanavn\u00e9ho mision\u00e1ra zabi\u0165. Ke\u010f sa s n\u00edm v\u0161ak stretli zo\u010di-vo\u010di, odzbrojila ich jeho l\u00e1skavos\u0165<\/strong>.<\/p>\n

Napokon po siedmich mesiacoch za\u0165at\u00e9ho nepriate\u013estva sa za\u010dala situ\u00e1cia meni\u0165. Franti\u0161ek si postupne z\u00edskal mysle i srdcia odporcov katol\u00edckej viery. Roku 1603 u\u017e mohol ozn\u00e1mi\u0165 do R\u00edma, \u017ee 25 tis\u00edc inovercov sa vr\u00e1tilo do Cirkvi. E\u0161te za chablaiskej misie vymenoval p\u00e1pe\u017e Klement VII. roku 1599 \u00faspe\u0161n\u00e9ho apo\u0161tola za pomocn\u00e9ho biskupa, a\u017e napokon roku 1602 Franti\u0161ek Salesk\u00fd celkom prevzal vedenie \u017eenevsk\u00e9ho biskupstva. Tak ako jeho predchodca i on s\u00eddlil v Annecy<\/strong>, lebo \u017eenevsk\u00ed kalv\u00edni by nestrpeli katol\u00edckeho biskupa vo svojom meste.<\/p>\n

\"\"Toho ist\u00e9ho roku musel Franti\u0161ek vybavi\u0165 niektor\u00e9 \u00faradn\u00e9 veci v Par\u00ed\u017ei, kde pri svojom pobyte nadviazal cenn\u00e9 priate\u013estv\u00e1 s kardin\u00e1lom B\u00e9rulle<\/strong>, s Madame Acarie<\/strong> a so sv. Vincentom de Paul<\/strong>.<\/p>\n

\"\"Franti\u0161ek Salesk\u00fd bol \u017eenevsk\u00fdm biskupom 20 rokov. Boli to roky bohato vyplnen\u00e9 modlitbou, pr\u00e1cou a starostlivos\u0165ou o zveren\u00fa diec\u00e9zu. Ve\u013ek\u00fa pozornos\u0165 venoval duchovenstvu, a to nielen \u00faradn\u00fdmi obe\u017en\u00edkmi a synod\u00e1lnymi smernicami, no aj bezprostredn\u00fdm osobn\u00fdm stykom, \u010di u\u017e i\u0161lo o horliv\u00fdch duchovn\u00fdch pastierov alebo o tak\u00fdch, \u010do zanedb\u00e1vali svoje povinnosti. Pre k\u0148azov vypracoval in\u0161trukcie o vysluhovan\u00ed sviatosti pok\u00e1nia a o k\u00e1zan\u00ed. Staral sa aj o\u00a0reho\u013en\u00edkov. S\u00e1m osobne priviedol viacer\u00e9 kl\u00e1\u0161tory k hlb\u0161iemu duchovn\u00e9mu \u017eivotu a k vernej\u0161iemu zachov\u00e1vaniu reho\u013en\u00fdch pravidiel.<\/p>\n

Horliv\u00fd biskup sa v\u0161ak neobmedzil iba na styk s duchovenstvom. Chcel sa stretn\u00fa\u0165 so v\u0161etk\u00fdmi veriacimi svojej diec\u00e9zy, aby spoznal ich \u017eivot, ich radosti i \u0165a\u017ekosti a aby im pomohol, nako\u013eko mu to bolo mo\u017en\u00e9. Preto za\u010dal roku 1605 ve\u013ek\u00fa pastora\u010dn\u00fa vizit\u00e1ciu v\u0161etk\u00fdch 450 farnost\u00ed svojho biskupstva. Vizit\u00e1cia trvala tri roky. U\u017e len nav\u0161t\u00edvi\u0165 v\u0161etky vysokohorsk\u00e9 alpsk\u00e9 farnosti bol ve\u013ek\u00fd v\u00fdkon. A biskup Franti\u0161ek v\u0161ade k\u00e1zal, spovedal a ude\u013eoval in\u00e9 sviatosti, po\u010d\u00faval duchovn\u00fdch i veriacich, pom\u00e1hal rie\u0161i\u0165 ich probl\u00e9my, d\u00e1val do poriadku nenorm\u00e1lne situ\u00e1cie. Ve\u013ek\u00e1 v\u0161estrann\u00e1 \u010dinnos\u0165 neskor\u0161\u00edch rokov nedovolila Franti\u0161kovi uskuto\u010dni\u0165 viac tak\u00fdchto vizit\u00e1ci\u00ed. Prostredn\u00edctvom svojich spolupracovn\u00edkov<\/strong> udr\u017eiaval st\u00e1le \u017eiv\u00e9 styky s cel\u00fdm biskupstvom, a ke\u010f sa zdalo, \u017ee jeho pr\u00edtomnos\u0165 m\u00f4\u017ee by\u0165 niekde u\u017eito\u010dn\u00e1, neme\u0161kal nav\u0161t\u00edvi\u0165 patri\u010dn\u00fa farnos\u0165, kl\u00e1\u0161tor, duchovn\u00fdch alebo veriacich.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Osobitn\u00e9 miesto v jeho pastora\u010dnej starostlivosti zauj\u00edmala katech\u00e9za. Roku 1603 vydal smernice o vyu\u010dovan\u00ed n\u00e1bo\u017eenstva a v \u010fal\u0161\u00edch rokoch ich dop\u013a\u0148al. Zalo\u017eil i laick\u00e9 bratstvo kres\u0165anskej n\u00e1uky.<\/strong> S\u00e1m venoval ve\u013ea \u010dasu vyu\u010dovaniu katechizmu. Deti ho mali rady, lebo vedel vysvet\u013eova\u0165 jednoducho, jasne a na mnoh\u00fdch pr\u00edkladoch. <\/strong>Vyc\u00edtili aj biskupovo dobr\u00e9 srdce, a preto sa k nemu \u017eivo hl\u00e1sili, ke\u010f sa objavil na ulici. Medzi hlavn\u00e9 \u00falohy apo\u0161tolskej slu\u017eby patrilo v\u017edy k\u00e1zanie a Franti\u0161ek Salesk\u00fd v \u0148om nezaost\u00e1val za in\u00fdmi. Neodmietol nijak\u00fa pr\u00edle\u017eitos\u0165 k\u00e1za\u0165, i ke\u010f to bolo viac r\u00e1z za de\u0148.<\/p>\n

\"\"Cez p\u00f4st k\u00e1zaval v rozli\u010dn\u00fdch mest\u00e1ch i v men\u0161\u00edch farnostiach. Ve\u013ek\u00fd ohlas mali jeho p\u00f4stne k\u00e1zne v Dijone (1604), kde sa po prv\u00fd raz stretol so sv. Janou Franti\u0161kou de Chantal<\/strong>, \u010falej v Chambery (1606) a v Grenobli (1616, 1617 a 1618), kde obr\u00e1til mar\u0161ala Lesdigui\u00e9ra. Apo\u0161tolsk\u00e1 slu\u017eba slova vyp\u013a\u0148ala i jeho dlh\u0161\u00ed, desa\u0165mesa\u010dn\u00fd pobyt v Par\u00ed\u017ei v rokoch 1618-19, kde mal asi 360 k\u00e1zn\u00ed a n\u00e1ro\u010dn\u00fdch konferenci\u00ed. O ich kvalite sved\u010d\u00ed mno\u017estvo obr\u00e1ten\u00ed a v\u00fdznamn\u00fdch duchovn\u00fdch priate\u013estiev.<\/p>\n

\"\"Ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam vo Franti\u0161kovom apo\u0161tol\u00e1te mala aj jeho obsiahla kore\u0161pondencia. Pod\u013ea skromn\u00fdch odhadov Franti\u0161ek nap\u00edsal asi 6000 listov<\/strong>. Mnoh\u00e9 z nich obsahovali cenn\u00e9 duchovn\u00e9 rady a pou\u010denia a stali sa z\u00e1kladom jeho <\/strong>\"\"zn\u00e1mej knihy Filotea. <\/strong>Ke\u010f si pripom\u00edname \u010dinnos\u0165 biskupa Franti\u0161ka Salesk\u00e9ho, nem\u00f4\u017eeme ob\u00eds\u0165 \u017eensk\u00fa reho\u013en\u00fa spolo\u010dnos\u0165 Nav\u0161t\u00edvenia Panny M\u00e1rie, ktor\u00fa zalo\u017eil roku 1610 spolu so sv. Janou Franti\u0161kou de Chantal. P\u00f4vodne to mala by\u0165 akt\u00edvna reho\u013ea s hlbokou spiritualitou, no pritom s r\u00f4znorodou vonkaj\u0161ou \u010dinnos\u0165ou. Na tie \u010dasy to bola novota, proti ktorej sa postavili viacer\u00ed cirkevn\u00ed predstavitelia. Zmierliv\u00fd Franti\u0161ek ust\u00fapil a vypracoval so sv. Janou kompromisn\u00e9 rie\u0161enie. Vznikla tak klauz\u00farna reho\u013en\u00e1 spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 v sebe sp\u00e1jala \u00falohy evanjeliovej M\u00e1rie a Marty, to znamen\u00e1 rozj\u00edmav\u00fd i \u010dinn\u00fd \u017eivot. Reho\u013ea Nav\u0161t\u00edvenia sa vo Franc\u00fazsku ve\u013emi r\u00fdchlo roz\u0161\u00edrila a urobila ve\u013ea dobr\u00e9ho tak pre t\u00fato krajinu ako i pre cel\u00fa Cirkev.<\/p>\n

Nadmern\u00e1 \u010dinnos\u0165 napokon Franti\u0161ka vy\u010derpala. Roku \"\"1620, teda ke\u010f mal 53 rokov, c\u00edtil, \u017ee mu u\u017e neost\u00e1va ve\u013ea s\u00edl, a chcel sa v utiahnutosti pripravova\u0165 na smr\u0165. Okolnosti ho v\u0161ak n\u00fatili i na\u010falej osta\u0165 na zodpovednom mieste. Roku 1622 e\u0161te musel sprev\u00e1dza\u0165 savojsk\u00fa knie\u017eaciu rodinu do Avignonu na franc\u00fazsky kr\u00e1\u013eovsk\u00fd dvor. Potom sa uch\u00fdlil do Lyonu, kde ho 27. decembra postihla mozgov\u00e1 m\u0155tvica. Na druh\u00fd de\u0148, 28. decembra 1622, Franti\u0161ek skon\u010dil svoj obdivuhodn\u00fd a plodn\u00fd pozemsk\u00fd \u017eivot. Jeho telo pochovali v Annecy, k\u00fdm jeho srdce si ponechali v kl\u00e1\u0161tore Nav\u0161t\u00edvenia v Lyone.<\/p>\n

Po\u010das Franc\u00fazskej revol\u00facie ho preniesli do Ben\u00e1tok. Necel\u00fdch 40 rokov po smrti (1661) bol Franti\u0161ek Salesk\u00fd vyhl\u00e1sen\u00fd za blahoslaven\u00e9ho a o \u0161tyri roky nesk\u00f4r (1665) za sv\u00e4t\u00e9ho. P\u00e1pe\u017e Pius IX. mu roku 1881 dal titul cirkevn\u00e9ho u\u010dite\u013ea a p\u00e1pe\u017e Pius XI. ho roku 1923 vyhl\u00e1sil za patr\u00f3na tla\u010de a \u017eurnalistov.<\/p>\n

Sv. Franti\u0161ek Salesk\u00fd mal ve\u013ek\u00fd vplyv na svoje \u010dasy i na \u010fal\u0161ie gener\u00e1cie. Jeho \u017eivotn\u00fd\"\" pr\u00edklad a jeho z\u00e1sady in\u0161pirovali mnoh\u00fdch jednotlivcov i cel\u00e9 hnutia. Vznikli viacer\u00e9 reho\u013en\u00e9 spolo\u010dnosti, ktor\u00e9 sa hl\u00e1sia k jeho duchovn\u00e9mu odkazu. Medzi najzn\u00e1mej\u0161ie patria salezi\u00e1ni sv. J\u00e1na Boska, ktor\u00ed rozv\u00edjali svoju \u010dinnos\u0165 i na Slovensku.<\/p>\n

Cenn\u00fdm dedi\u010dstvom sv. Franti\u0161ka Salesk\u00e9ho s\u00fa jeho spisy. Jeho dielo Filotea<\/em> \u010di\u017ee N\u00e1vod k n\u00e1bo\u017en\u00e9mu \u017eivotu<\/em><\/strong> (ktor\u00e9 dostan\u00fa v\u0161etci \u010dlenovia klubu Annecy<\/strong>) nestratilo dodnes ni\u010d na aktu\u00e1lnosti. V istom zmysle mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee sv. Franti\u0161<\/strong>\"\"ek Salesk\u00fd vyslobodil duchovn\u00fd \u017eivot z kl\u00e1\u0161tornej izol\u00e1cie <\/strong>a uviedol ho do v\u0161etk\u00fdch spolo\u010densk\u00fdch stavov a do v\u0161etk\u00fdch \u017eivotn\u00fdch okolnost\u00ed. Pritom nezab\u00fadal na Bohu zasv\u00e4ten\u00e9 du\u0161e, ktor\u00fdm venoval spis Teotimos<\/em> \u010di\u017ee Trakt\u00e1t o Bo\u017eej l\u00e1ske<\/em>. Zachovan\u00e1 a tla\u010dou vydan\u00e1 liter\u00e1rna pozostalos\u0165 sv. Franti\u0161ka Salesk\u00e9ho obsahuje celkove 26 zv\u00e4zkov, z \u010doho jeden\u00e1s\u0165 s\u00fa jeho listy.<\/p>\n

Sv\u00e4t\u00e9ho Franti\u0161ka Salesk\u00e9ho naz\u00fdvaj\u00fa zdvoril\u00fdm, l\u00e1skav\u00fdm a optimistick\u00fdm sv\u00e4tcom. Niektor\u00ed odsudzovali ve\u013ek\u00fa oh\u013eaduplnos\u0165, ktor\u00fa prejavoval vo\u010di blud\u00e1rom a hrie\u0161nikom. Pod\u013ea vzoru P\u00e1na Je\u017ei\u0161a v\u0161ak nestrpel bludy a hriechy, no bol ve\u013emi l\u00e1skav\u00fd vo\u010di blud\u00e1rom a hrie\u0161nikom.<\/strong> A uk\u00e1zalo sa, \u017ee je to nielen najspr\u00e1vnej\u0161ia, no aj naj\u00faspe\u0161nej\u0161ia met\u00f3da v slu\u017ebe Bohu a du\u0161iam.<\/p>\n

\n

Vyjadrenia p\u00e1pe\u017eov o\u00a0sv. Franti\u0161kovi Saleskom<\/h4>\n

P\u00e1pe\u017e Benedikt XVI.<\/h4>\n

Vatik\u00e1n (2. marca 2011, RV), Gener\u00e1lna audiencia Benedikta XVI. sa dnes konala v Aule Pavla VI. vo Vatik\u00e1ne. Vo svojej katech\u00e9ze sa Sv\u00e4t\u00fd Otec zameral na \u017eivot a dielo sv. Franti\u0161ka Salesk\u00e9ho:<\/p>\n

\"\"Drah\u00ed bratia a sestry,<\/p>\n

\u201eDieu est le Dieu du coeur humain<\/em> (Boh je Bohom \u013eudsk\u00e9ho srdca)\u201c, Trakt\u00e1t o Bo\u017eej l\u00e1ske<\/em>, I, XV. V t\u00fdchto zdanlivo jednoduch\u00fdch slov\u00e1ch nach\u00e1dzame odraz ve\u013ek\u00e9ho majstra spirituality, o ktorom by som v\u00e1m dnes chcel poveda\u0165, sv\u00e4t\u00e9ho Franti\u0161ka Salesk\u00e9ho, biskupa a u\u010dite\u013ea Cirkvi. Narodil sa v roku 1567 v pohrani\u010dnom regi\u00f3ne Franc\u00fazska, bol synom Signore di Boisy, starej a vzne\u0161enej rodiny Savojska. \u017dil na prelome dvoch storo\u010d\u00ed, \u0161estn\u00e1steho a\u00a0sedemn\u00e1steho, a zhrnul v sebe to najlep\u0161ie z u\u010denia a kult\u00farnych \u00faspechov storo\u010dia, ktor\u00e9 kon\u010dilo, zladiac dedi\u010dstvo humanizmu s orient\u00e1ciou smerom k Absol\u00fatnu, ktor\u00fa nach\u00e1dzame v mystick\u00fdch pr\u00fadoch.<\/p>\n

Jeho form\u00e1cia bola ve\u013emi d\u00f4kladn\u00e1, v Par\u00ed\u017ei absolvoval vy\u0161\u0161ie \u0161t\u00fadia, venoval sa tie\u017e teol\u00f3gii. Na Univerzite v Padove vy\u0161tudoval pr\u00e1vo, ako si \u017eelal jeho otec, a to brilantn\u00fdmi v\u00fdsledkami, z\u00edskal doktor\u00e1t utroque iure<\/em>, teda v k\u00e1nonickom i civilnom pr\u00e1ve. V jeho harmonickej mladosti, prem\u00fd\u0161\u013eaj\u00fac o my\u0161lienkach sv\u00e4t\u00e9ho August\u00edna a sv\u00e4t\u00e9ho Tom\u00e1\u0161a Akvinsk\u00e9ho, nastala u neho hlbok\u00e1 kr\u00edza, ktor\u00e1 ho viedla k pochybnostiam o vlastnej ve\u010dnej sp\u00e1se a k my\u0161lienkam o Bo\u017eom predur\u010den\u00ed, pre\u017e\u00edvaj\u00fac skuto\u010dn\u00fa duchovn\u00fa dr\u00e1mu z hlavn\u00fdch teologick\u00fdch ot\u00e1zok svojej doby.<\/p>\n

Intenz\u00edvne sa modlil, no pochybnosti ho tak ve\u013emi mu\u010dili, \u017ee nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov takmer \u00faplne nejedol a nespal. Na vrchole sk\u00fa\u0161ky \u0161iel do dominik\u00e1nskeho kostola v Par\u00ed\u017ei, otvoril svoje srdce a takto sa modlil: \u201eNech sa stane \u010doko\u013evek Pane, ty, ktor\u00fd dr\u017e\u00ed\u0161 v\u0161etko vo svojich ruk\u00e1ch a tvoje cesty s\u00fa spravodlivos\u0165 a pravda; \u010doko\u013evek, \u010do si pre m\u0148a ur\u010dil …; ty, ktor\u00fd si v\u017edy spravodliv\u00fd sudca a milosrdn\u00fd Otec, ja \u0165a budem milova\u0165, Pane … budem \u0165a milova\u0165 tu, m\u00f4j Bo\u017ee, a v\u017edy budem d\u00fafa\u0165 v tvoje milosrdenstvo a v\u017edy \u0165a budem chv\u00e1li\u0165 … \u00f3, Pane Je\u017ei\u0161u, ty bude\u0161 v\u017edy moja n\u00e1dej a moja sp\u00e1sa v krajine \u017eij\u00facich\u201c (I Proc. Canon.<\/em>, vol. I, art. 4).<\/p>\n

Ako dvadsa\u0165ro\u010dn\u00fd Franti\u0161ek nach\u00e1dza pokoj v podstatnej a oslobodzuj\u00facej skuto\u010dnosti Bo\u017eej l\u00e1sky: milova\u0165 ho bez \u017eiadania nie\u010doho na opl\u00e1tku a d\u00f4verova\u0165 v Bo\u017eiu l\u00e1sku; nep\u00fdta\u0165 sa, \u017ee \u010do urob\u00ed Boh so mnou: jednoducho ho milova\u0165 nez\u00e1visle od toho, \u010do mi d\u00e1 a \u010do nie. Tak nach\u00e1dza pokoj a ot\u00e1zka o\u00a0predur\u010den\u00ed, o ktorej sa v tej dobe ve\u013ea diskutovalo, bola pre neho vyrie\u0161en\u00e1, preto\u017ee u\u017e \u010falej neh\u013eadal to, \u010do m\u00f4\u017ee z\u00edska\u0165 od Boha; jednoducho ho miloval a \u00faplne sa odovzdal jeho dobrote. A toto bude tajomstvom jeho \u017eivota, ktor\u00e9 sa uk\u00e1\u017ee v jeho hlavnom diele: Trakt\u00e1t o Bo\u017eej l\u00e1ske.<\/em><\/p>\n

Prekonaj\u00fac otcov odpor Franti\u0161ek nasledoval P\u00e1novo volanie a 18. decembra 1593 bol vysv\u00e4ten\u00fd za k\u0148aza. V 1602 sa stal biskupom \u017denevy, v \u010dase, ke\u010f toto mesto bolo pevnos\u0165ou kalvinizmu, a tak jeho biskupsk\u00e9 s\u00eddlo bolo \u201ev exile\u201c v meste Annecy. Ako pastier chudobnej a probl\u00e9movej diec\u00e9zy v hornatom kraji, ktor\u00fd bol zn\u00e1my tvrdos\u0165ou i kr\u00e1sou, p\u00ed\u0161e: \u201eStretol som ho (Boha) pln\u00e9ho nehy a sladkosti uprostred na\u0161ich vysok\u00fdch a drsn\u00fdch h\u00f4r, v ktor\u00fdch ho milovalo mnoho jednoduch\u00fdch du\u0161\u00ed a uctievalo v pravde a \u00faprimnosti; a srn\u010dia zver a kamz\u00edky pobehovali sem a tam medzi desiv\u00fdmi \u013eadmi a ohlasovali jeho chv\u00e1lu\u201c (List Matke de Chantal<\/em>, okt\u00f3ber 1606).<\/p>\n

Napriek tomu vplyv jeho \u017eivota a u\u010denia na vtedaj\u0161iu Eur\u00f3pu, i v cel\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch storo\u010diach, bol nesmierny. Bol apo\u0161tolom, kazate\u013eom, spisovate\u013eom, mu\u017eom \u010dinu i modlitby; sna\u017eil sa o realiz\u00e1ciu my\u0161lienok Tridentsk\u00e9ho koncilu; zapojil sa do kontroverzie i dial\u00f3gu s protestantmi zak\u00fasiac, okrem nevyhnutnej teologickej konfront\u00e1cie, \u00fa\u010dinnos\u0165 osobn\u00e9ho vz\u0165ahu a l\u00e1sky; bol poveren\u00fd diplomatick\u00fdmi \u00falohami v Eur\u00f3pe a \u00falohami sprostredkovania a zmierenia spolo\u010dnosti. No predov\u0161etk\u00fdm sv. Franti\u0161ek Salesk\u00fd bol pastierom du\u0161\u00ed: stretnutie s jednou mladou \u017eenou, pa\u0148ou z Charmoisy, ho in\u0161pirovalo k nap\u00edsaniu jednej z naj\u010d\u00edtanej\u0161\u00edch kn\u00edh modern\u00fdch \u010dias, N\u00e1vod na n\u00e1bo\u017en\u00fd \u017eivot<\/em>; z jeho hlbok\u00e9ho duchovn\u00e9ho priate\u013estva s v\u00fdnimo\u010dnou osobnos\u0165ou, sv. Janou Franti\u0161kou de Chantal, sa zrod\u00ed nov\u00e1 reho\u013en\u00e1 rodina, R\u00e1d Nav\u0161t\u00edvenia Panny M\u00e1rie, charakterizovan\u00fd, ako chcel sv\u00e4tec, \u00fapln\u00fdm zasv\u00e4ten\u00edm sa Bohu, pre\u017e\u00edvan\u00fdm v jednoduchosti a pokore v mimoriadne dobrom vykon\u00e1van\u00ed oby\u010dajn\u00fdch vec\u00ed: \u201eChcem, aby moje Dc\u00e9ry\u201c, p\u00ed\u0161e \u201enemali \u017eiaden in\u00fd ide\u00e1l ne\u017e oslavova\u0165 n\u00e1\u0161ho P\u00e1na svojou pokorou\u201c (List Mons. De Marquemond<\/em>, j\u00fan 1615). Zomiera v roku 1622 ako p\u00e4\u0165desiatp\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd, pozna\u010den\u00fd tvrdos\u0165ou \u010dias a apo\u0161tolskou n\u00e1mahou.<\/p>\n

\u017divot sv. Franti\u0161ka Salesk\u00e9ho bol pomerne kr\u00e1tky, no pre\u017eit\u00fd ve\u013emi intenz\u00edvne. Z postavy tohto sv\u00e4tca vy\u017earuje vz\u00e1cny dojem plnosti, preuk\u00e1zan\u00fd v pokoji jeho intelektu\u00e1lnej \u010dinnosti, no aj v bohatstve jeho citov, v \u201esladkosti\u201c jeho u\u010denia, ktor\u00e9 malo ve\u013ek\u00fd vplyv na kres\u0165ansk\u00e9 svedomie. Zo slova \u201e\u013eudskos\u0165\u201c v \u0148om mo\u017eno n\u00e1js\u0165 r\u00f4zne odtiene, ktor\u00e9, dnes ako vtedy, tento term\u00edn m\u00f4\u017ee ma\u0165: vzdelanos\u0165 a oh\u013eaduplnos\u0165, sloboda a neha, u\u0161\u013eachtilos\u0165 a solidarita. Vo svojom v\u00fdzore si zachoval \u010dosi z majest\u00e1tnosti kraja, v ktorom \u017eil zachovaj\u00fac si aj jednoduchos\u0165 a prirodzenos\u0165. Star\u00e9 slov\u00e1 a obrazy, v ktor\u00fdch sa vyjadroval znej\u00fa ne\u010dakane aj v u\u0161iach dne\u0161n\u00e9ho \u010dloveka, znej\u00fa ako rodn\u00e1 a zn\u00e1ma re\u010d.<\/p>\n

Filotei, fikt\u00edvnej pr\u00edjemkyni jeho diela s n\u00e1zvom N\u00e1vod na n\u00e1bo\u017en\u00fd \u017eivot<\/em> (1607), Franti\u0161ek Salesk\u00fd adresuje pozvanie, ktor\u00e9 sa v tom \u010dase zdalo revolu\u010dn\u00e9. Je to pozvanie patri\u0165 \u00faplne Bohu, \u017eij\u00fac vo svete a plniac \u00falohy svojho postavenia. \u201eMoj\u00edm z\u00e1merom je u\u010di\u0165 t\u00fdch, \u010do \u017eij\u00fa v mest\u00e1ch a v\u00a0man\u017eelstve …\u201c (\u00davod k N\u00e1vodu na n\u00e1bo\u017en\u00fd \u017eivot<\/em>). V dokumente, ktor\u00fdm ho p\u00e1pe\u017e Lev XIII. viac ako o dve storo\u010dia nesk\u00f4r vyhl\u00e1sil za U\u010dite\u013ea Cirkvi bude zd\u00f4raznen\u00e9 toto roz\u0161\u00edrenie povolania k dokonalosti a sv\u00e4tosti na v\u0161etk\u00fdch. P\u00ed\u0161e sa v \u0148om: \u201ePrav\u00e1 zbo\u017enos\u0165 prenik\u00e1 a\u017e k tr\u00f3nom kr\u00e1\u013eov, do stanov kapit\u00e1nov arm\u00e1d, do s\u00fadnych sien\u00ed, do \u00faradov, do obchodov a dokonca aj do pr\u00edbytkov jednoduch\u00fdch pastierov …\u201c (Dives in misericordia<\/em>, 16. novembra 1877).<\/p>\n

Rod\u00ed sa tak v\u00fdzva k laikom k zasv\u00e4teniu \u010dasn\u00fdch vec\u00ed a k posv\u00e4teniu ka\u017edodennosti, ktor\u00e9 bude nesk\u00f4r tak ve\u013emi zd\u00f4raz\u0148ova\u0165 Druh\u00fd vatik\u00e1nsky koncil a s\u00fa\u010dasn\u00e1 spiritualita. Ukazuje sa ide\u00e1l zmierenej \u013eudskosti v s\u00falade medzi konan\u00edm vo svete a modlitbou, medzi svetsk\u00fdm postaven\u00edm a h\u013eadan\u00edm dokonalosti, s pomocou Bo\u017eej milosti, ktor\u00e1 prenik\u00e1 na\u0161u \u013eudskos\u0165 a bez toho, aby ju zni\u010dila, ju o\u010dis\u0165uje a pozdvihuje k Bo\u017e\u00edm v\u00fd\u0161in\u00e1m. Teotimovi, dospel\u00e9mu kres\u0165anovi, duchovne zrel\u00e9mu, ktor\u00e9mu adresuje o nieko\u013eko rokov nesk\u00f4r svoje dielo Trakt\u00e1t o Bo\u017eej l\u00e1ske<\/em> (1616), Sv. Franti\u0161ek Salesk\u00fd pon\u00faka komplexnej\u0161ie u\u010denie. To predpoklad\u00e1 na za\u010diatku jasn\u00fa v\u00edziu \u013eudsk\u00e9ho bytia, \u010di\u017ee antropol\u00f3giu: \u201emyse\u013e\u201c \u010dloveka, \u010di dokonca \u201erozumn\u00e1 du\u0161a\u201c je akoby harmonick\u00fdm dielom, chr\u00e1mom rozdelen\u00fdm do nieko\u013ek\u00fdch \u010dast\u00ed okolo centra, ktor\u00e9 on naz\u00fdva, spolu s ve\u013ek\u00fdmi mystikmi, \u201evrchol\u201c, \u201e\u0161pi\u010dka\u201c ducha alebo \u201ez\u00e1klad\u201c du\u0161e. To je bod, v ktorom rozum po prekonan\u00ed v\u0161etk\u00fdch svojich \"\"stup\u0148ov \u201ezavrie o\u010di\u201c a poznanie sa zjednot\u00ed s l\u00e1skou (porov. tamtie\u017e, kniha I., kap. XII.). To, \u017ee l\u00e1ska vo svojej teolog\u00e1lnej a Bo\u017eej dimenzii sa st\u00e1va d\u00f4vodom existencie v\u0161etk\u00fdch vec\u00ed, na vzostupnej stupnici, ktor\u00e1 nepozn\u00e1 \u017eiadne praskliny, \u010di priepasti, sv. Franti\u0161ek Salesk\u00fd zhrnul v jednej sl\u00e1vnej vete: \u201e\u010clovek je vrcholom vesm\u00edru; duch je vrcholom \u010dloveka, l\u00e1ska je vrcholom ducha a Bo\u017eia l\u00e1ska je vrcholom l\u00e1sky<\/strong>\u201c (tamtie\u017e, kniha X., kap. I.).<\/p>\n

V obdob\u00ed intenz\u00edvneho mystick\u00e9ho rozkvetu, Trakt\u00e1t o Bo\u017eej l\u00e1ske je skuto\u010dnou Summou a z\u00e1rove\u0148 fascinuj\u00facim liter\u00e1rnym dielom. Jeho opis cesty k Bohu za\u010d\u00edna od uznania \u201eprirodzenej n\u00e1klonnosti\u201c (tamtie\u017e, kniha I., kap. XVI.), vp\u00edsanej do srdca \u010dloveka, aby miloval Boha, hoci ako hrie\u0161nik, nad v\u0161etky veci. Pod\u013ea vzoru Sv\u00e4t\u00e9ho p\u00edsma sv. Franti\u0161ek Salesk\u00fd hovor\u00ed o jednote medzi Bohom a \u010dlovekom rozvin\u00fac cel\u00fa s\u00e9riu obrazov o osobnom vz\u0165ahu. Jeho Boh je otec a p\u00e1n, \u017een\u00edch a priate\u013e, m\u00e1 charakteristiky matky a \u017eivite\u013eky, je slnkom, ktor\u00e9ho dokonca aj noc je mysteri\u00f3znym zjaven\u00edm. Tak\u00fd Boh pri\u0165ahuje k sebe \u010dloveka putami l\u00e1sky a teda skuto\u010dnej slobody: \u201ePreto\u017ee l\u00e1ska nem\u00e1 sluhov ani otrokov, no v\u0161etko kladie do svojej poslu\u0161nosti so silou takou pr\u00edjemnou, \u017ee ni\u010d nie je tak\u00e9 siln\u00e9 ako l\u00e1ska a ni\u010d nie je tak ve\u013emi milovania hodn\u00e9 ako jej sila\u201c (tamtie\u017e, kniha I., kap. VI.).<\/p>\n

\"\"V tomto sv\u00e4tcovom diele nach\u00e1dzame hlbok\u00e9 rozj\u00edmanie o \"\"\u013eudskej v\u00f4li a opis jej napredovania a zomierania pre \u017eivot (porov. tamtie\u017e, kniha IX., kap. XIII.). V \u00faplnom odovzdan\u00ed sa nielen Bo\u017eej v\u00f4li, no aj tomu, \u010do sa Jemu p\u00e1\u010di, Jeho \u201ebon plaisir<\/em>\u201c Jeho odobreniu (porov. tamtie\u017e, Kniha IX., kap. I). Na vrchole jednoty s Bohom okrem kontemplat\u00edvnych ext\u00e1z nach\u00e1dzame konkr\u00e9tnu l\u00e1sku, ktor\u00e1 je pozorn\u00e1 k potreb\u00e1m bl\u00ed\u017enych a ktor\u00fa on naz\u00fdva \u201eext\u00e1za \u017eivota a skutkov\u201c (tamtie\u017e, kniha VII., kap. VI.).<\/p>\n

Je zjavn\u00e9, \u010d\u00edtaj\u00fac Trakt\u00e1t o Bo\u017eej l\u00e1ske<\/em> a e\u0161te viac listy duchovn\u00e9ho vedenia a priate\u013estva, ako ve\u013emi poznal \u013eudsk\u00e9 srdce sv. Franti\u0161ek Salesk\u00fd. Sv. Jane de Chantal p\u00ed\u0161e: \u201eH\u013ea, toto je regula na\u0161ej poslu\u0161nosti, preto ju p\u00ed\u0161em ve\u013ek\u00fdmi p\u00edsmenami: KONA\u0164 V\u0160ETKO PRE L\u00c1SKU A NIE Z\u00a0DON\u00daTENIA, MILOVA\u0164 VIAC POLU\u0160NOS\u0164, NE\u017d SA B\u00c1\u0164 NEPOSLU\u0160NOSTI. Zanech\u00e1vam v\u00e1m ducha slobody, nie toho, ktor\u00fd vylu\u010duje poslu\u0161nos\u0165, preto\u017ee toto je sloboda pre svet; no ducha slobody, ktor\u00fd vylu\u010duje n\u00e1silie, strach a \u0161krupule\u201c (List zo 14. okt\u00f3bra 1604<\/em>).<\/p>\n

Nie n\u00e1hodou na po\u010diatku mnoh\u00fdch ciest pedagogiky a spirituality na\u0161ich \u010dias nach\u00e1dzame \"\"stopy pr\u00e1ve tohto u\u010dite\u013ea, bez ktor\u00e9ho by neboli ani tak\u00ed sv\u00e4t\u00ed, ako sv. J\u00e1n Bosco, \u010di u\u010dite\u013eka \u201emalej cesty\u201c sv. Ter\u00e9zia z Lisieux.<\/p>\n

Drah\u00ed bratia a sestry, v \u010dasoch, ako s\u00fa dne\u0161n\u00e9, ktor\u00e9 vyzdvihuj\u00fa slobodu, hoci s n\u00e1sil\u00edm a nepokojom, nem\u00f4\u017ee n\u00e1m unikn\u00fa\u0165 aktu\u00e1lnos\u0165 tohto ve\u013ek\u00e9ho majstra spirituality a pokoja, ktor\u00fd zanech\u00e1va svojim u\u010den\u00edkom \u201educha slobody\u201c, tej skuto\u010dnej, ako vrchol fascinuj\u00faceho u\u010denia o l\u00e1ske. Sv. Franti\u0161ek Salesk\u00fd je pr\u00edkladn\u00fdm svedkom kres\u0165ansk\u00e9ho humanizmu; svoj\u00edm rodinn\u00fdm \u0161t\u00fdlom, obrazmi, ktor\u00e9 hrani\u010dia s po\u00e9ziou, pripom\u00edna n\u00e1m, \u017ee \u010dlovek nos\u00ed hlboko vo svojom vn\u00fatri nostalgiu po Bohu a \u017ee iba v \u0148om nach\u00e1dza skuto\u010dn\u00fa rados\u0165 a svoje pln\u00e9 realizovanie sa.<\/p>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Sv\u00e4tos\u0165 uprostred ka\u017edodennosti Zvl\u00e1\u0161tnym patr\u00f3nom a pr\u00edkladom \u017eivota n\u00e1m je sv. Franti\u0161ek Salesk\u00fd. Tento sv\u00e4tec svojou duchovnos\u0165ou a n\u00e1ukou predbehol dobu, preto\u017ee zd\u00f4raz\u0148oval potrebu sv\u00e4tosti uprostred ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota. Sv. Franti\u0161ek Salesk\u00fd prejavoval nesmiernu l\u00e1sku k du\u0161iam, z \u010doho povstala t\u00fa\u017eba pom\u00e1ha\u0165 h\u013eadaj\u00facim a bl\u00fadiacim. Ako \u017eenevsk\u00fd biskup v exile, v meste Annecy, bol obklopen\u00fd \u0161\u00edriacim… <\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":937,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-15","page","type-page","status-publish","has-post-thumbnail","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/www.desales.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/15","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/www.desales.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"http:\/\/www.desales.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/www.desales.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/www.desales.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=15"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/www.desales.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/15\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/www.desales.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/937"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/www.desales.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=15"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}